Slovensko- Chorvátska svadba, ktorej nechýbali emócie, láska ani vášeň.
Nebudem Vám klamať, veľmi ma lámalo ísť po foťák a nafotiť si niečo. Moja druhá stránka však prehovorila, foťák som odložila a išla som si to užiť naplno. To sa mi podarilo a ja som si odniesla niekoľko neopísateľných zážitkov.
Svadba ma nabila inšpiráciou. Keďže išlo o zahraničnú svadbu, povedala by som, že sa očakáva, že nebudú na svadbe rovnaké tradičné veci, ako na tých našich. Väčšia časť svadby, bola pre mňa iná, nová, ale niečo naše tradičné bolo aj na tejto svadbe.
To, čo sa u nás možno považuje za neskorú hodinu na obrad, v Chorvátsku znamenalo čas na stretnutie sa ešte pred obradom. Okolo tretej hodiny bolo naplánované stretnutie v reštaurácií. Najskôr sme sa stretli iba hostia. Neskôr po prvom pohľade a svadobných portrétov nás svojou návštevou poctili aj nevesta a ženích. Celý príchod bol sprevádzaný harmonikármi a spevom.
Sprievod v uličkách Zadaru
Presun ku kostolu mal nesmierne čaro. Pýtate sa prečo? Išlo o sprievod, na ktorého čele bola nevesta, ženích, svedkovia a v neposlednom rade harmonikári, ktorí nádherne dotvárali už ajtak čarovnú atmosféru. Stále čakáte kedy bol obrad však.. Už sa k nemu blížime. Sprievod bol v srdci Zadaru, išli sme nádherným starým mestom a v uličkách znela Chorvátska hudba. Skoro by som zabudla na vemi dôležitý bod. Pred svadbou boli zvolení nosiči vlajky, ktorí mali počas celej svadby jasnú úlohu. Mávať vlajkami o sto šesť. Viete si predstaviť akú emóciu to dodávalo tomu sprievodu. Len si to predstavte. Spievali sa Chorvátske piesne, pravidelne sa zastavovalo, aby sa všetci mohli zúčastniť toho krásneho momentu, pri tom vo vzduchu viali zástavy, dvoch krajín, ktoré sa prepojili do jednej nádhernej a silnej lásky dvoch výnimočných ľudí.
Povedali si ÁNO!
Po príchode ku kostolu nasledoval obrad. Ak sa snažíte odhadnúť koľko mohlo byť hodín, posadte sa. Obrad začínal o šiestej hodine. Áno, pre nás je to priam nepredsaviteľné, ale tam to bolo na dennom poriadku. Obrad bol ako inak emotívny, ale to čo nasledovalo po obrade.. ohh.. My ako hostia sme pred kostolom vytvorili uličku, ktorá uzatváral polkruh. Každý, kto stál v polkruhu dostal do ruky svetlicu. Ako nevesta a ženích prechádzali uličkou zapalovali sa svetlice. Keď prišli mladomanželia do polkruhu, uzavreli sme kruh a len sa tancovalo, spievalo, zabávalo sa. Bolo to tak silné, krásne, emotívne.
Nasledoval presun na hostinu. Spievod pokračoval, len trochu inak. Utvoril sa sprievod áut cez Zadar. Prenášanie cez prah neprebiehalo ako u nás. Najskôr išli chlapy s vlajkami, nasledovali svedkovia a potom prišli na rad tí najdôležitejší, nevesta a ženích. Čo sa týka večere nebolo to ako u nás, tri chody a druhá večera po desiatej. Večera bola rozdelená na päť chodov, ktoré boli oddelené tanečnými vstupmi. To znamená, že po prvom chode sme si išli na pól hodinku/ hodinku zatancovať a potom prišiel ďalší chod a takto to bolo celý večer. Striedal sa dj s harmonikármi, čo dotváralo atmosféru. Ako inak o zábavu nebola núdza.
Mohla by som písať ešte veľmi dlho. Mojím cieľom však nebolo opísať Vám v tomto článku presný svadobný harmonogram do bodky. Zamerala som sa predovšetkým na veci, ktoré ma zaujali a vyrazili mi dych. Milujem naše tradičné svadby, ale bolo krásne nahliadnuť aj na tie zahraničné.
Verím, že vo Vás tento článok vzbudil minimálne také emócie ako u mňa. 🙂
